Je osem hodín večer, práve si sadáte k večeri s rodinou a… ‚cink‘. Notifikácia s novým pracovným e-mailom od šéfa. Otvoriť či neotvoriť? Odpísať hneď alebo počkať do rána? Presne takáto Práca po pracovnej dobe sa vďaka smartfónom a neustálemu pripojeniu na internet stala pre mnohých z nás bežnou realitou. Hranice medzi prácou a súkromím sa stierajú, no Európska únia pripravuje zmenu, ktorá by mohla nanovo definovať pravidlá hry. V tomto článku sa pozrieme na to, čo hovorí súčasný zákon, aké zmeny prináša pripravované „právo na odpojenie“ a aké sú argumenty oboch strán v tejto dôležitej debate.
Práca po pracovnej dobe: Čo na to hovorí súčasný Zákonník práce?
Slovenský Zákonník práce pojem „právo na odpojenie“ zatiaľ nepozná. Rieši však situácie, kedy zamestnanec pracuje mimo svojho bežného času, a to najmä cez tieto inštitúty:
- Práca nadčas: Práca, ktorú zamestnanec vykonáva na príkaz alebo so súhlasom zamestnávateľa nad určený týždenný pracovný čas. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie (príplatok).
- Pracovná pohotovosť: Keď zamestnanec nemusí byť priamo na pracovisku, ale musí byť dostupný a pripravený v prípade potreby začať pracovať. Aj za takúto pohotovosť mimo pracoviska patrí zamestnancovi finančná náhrada.
Problém je, že bežné odpovedanie na e-maily či telefonáty často nespadá ani pod jednu z týchto kategórií a vytvára „šedú zónu“ neplatenej práce a neustáleho psychického prepojenia s prácou.
Budúcnosť práce: Pripravovaná smernica EÚ o práve na odpojenie
Ako odpoveď na tento moderný problém sa v Európskej únii už niekoľko rokov pripravuje smernica o tzv. práve na odpojenie (right to disconnect).
Čo presne je „právo na odpojenie“?
Je to právo zamestnanca nezaoberať sa pracovnou komunikáciou (e-maily, telefonáty, správy) mimo dohodnutého pracovného času bez toho, aby mu za to hrozili akékoľvek negatívne následky, ako napríklad horšie hodnotenie, odmietnutie povýšenia alebo dokonca prepustenie.
Argumenty PRE zavedenie (Pohľad zamestnanca)
- Ochrana duševného a fyzického zdravia: Spojitosť s prevenciou syndrómu vyhorenia, znížením stresu, úzkosti a zlepšením kvality spánku.
- Lepší work-life balance: Umožnenie skutočného oddychu a venovania sa rodine, koníčkom a regenerácii.
- Zvýšenie produktivity: Oddýchnutý a sústredený zamestnanec je počas pracovnej doby efektívnejší a kreatívnejší.
- Jasné a férové pravidlá: Stanovenie jasných hraníc a očakávaní pre obe strany.
Argumenty PROTI (Pohľad zamestnávateľa)
- Strata flexibility: V mnohých moderných odvetviach (IT, marketing, startupy) práca nefunguje striktne „od-do“ a regulácia by mohla udusiť inováciu.
- Zníženie konkurencieschopnosti: Firmy v sektore služieb alebo tie, ktoré pracujú s klientmi v iných časových pásmach, by mohli byť znevýhodnené.
- Administratívna záťaž: Ako presne definovať a kontrolovať „odpojenie“? Čo sa považuje za naliehavý prípad?
- Zásah do zmluvnej voľnosti: Argument, že tieto podmienky by mali byť súčasťou individuálnej dohody, nie plošne nariadené zákonom.
Ako by to mohlo vyzerať na Slovensku v praxi?
Je dôležité povedať, že zavedenie práva na odpojenie by pravdepodobne neznamenalo absolútny zákaz akejkoľvek komunikácie po pracovnej dobe. Skôr by to mohlo priniesť:
- Povinnosť firiem mať jasne definovanú internú smernicu o pravidlách komunikácie mimo pracovného času.
- Presnejšiu definíciu a odmeňovanie pracovnej pohotovosti a práce nadčas.
- Posilnenie práva zamestnanca legálne a bez postihu nereagovať, pokiaľ to nie je vopred dohodnuté a finančne kompenzované.
Práca po pracovnej dobe je komplexný fenomén s legitímnymi argumentmi na oboch stranách. Cieľom pripravovanej smernice nie je zastaviť prácu, ale nájsť zdravú a udržateľnú rovnováhu v digitálnom veku.
Tip od Účtovníctvoprekaždého.sk: „Nezáleží na tom, ako sa táto smernica vyvinie, jedno je isté: správne a detailne nastavené pracovné zmluvy a férové interné pravidlá sú najlepšou prevenciou pred budúcimi nedorozumeniami. V www.uctovnictvoprekazdeho.sk sledujeme všetky legislatívne zmeny a pomáhame našim klientom nastaviť ich pracovnoprávne vzťahy tak, aby boli jasné, férové a v súlade so zákonom.“
A čo si o tom myslíte vy? Malo by sa právo na odpojenie zaviesť zákonom, alebo by to malo zostať výlučne na dohode medzi zamestnancom a zamestnávateľom? Podeľte sa o svoj názor v komentároch!
Ing. Branislav Hahn
Sledujte nás aj na sociálnych sieťach.
